Približne do jedného roka deti prirodzene uprednostňujú z rôznych dôvodov dojčenie. Jedlo dospelých v podobe tuhej potravy majú skôr iba na spoznávanie sa so svetom, na ktorý iba nedávno prišli. Toto prvé jedlo im neslúži prioritne na nasýtenie, len na spoznávanie svojich možností, chutí a tvorov potravín, vôní,… Dieťa je sýtené materským mliekom, dojčenie ostáva nosným pilierom výživy a naďalej pokračuje na požiadanie. Často chcú byť dojčené dokonca aj po „najedení“, dokonca sa v tomto období môžu občas začať častejšie budiť v noci. Nie je to však prejav hladu.
Dieťatko sa učí rozoznávať širokú paletu chutí a vôní, vidí tiež mnohoraké tvary potravín a má možnosť odskúšať si ich prirodzenú rozdielnu konzistenciu. Pokojne ho môžete nechať aj namočiť si prst do polievky, aby si ho mohlo oblizovať. Koordinuje pri tom pohyb úchop ruky a trafenie sa do úst. Má možnosť spoznať skutočnú chuť potravín.
Dieťatku sa nevštepujú klamlivé informácie. Hoci si to ako dospelí neuvedomujeme, raz mu pri bežnom prístupe tvrdíme, že pomixovaná hmota neurčitej farby je zemiak, inokedy, že je to ryža s cuketou alebo inokedy zasa karfiol, nebodaj jablko, hruška či banán. V skutočnosti všetky spomínané potraviny vyzerajú inak. A aj rozdielne chutia! Samozrejme v surovom stave, nie rozvarené na kašu. Každá z nich sa aj veľmi rozdielne trávi.
Pri konvenčnom zavádzaní príkrmov nedávajú dospelí rozvíjajúcemu sa organizmu dostatočnú možnosť prispôsobiť sa na prijatie a spracovanie prirodzených potravín vopred.
Prirodzené prikrmovanie podporuje správny vývin žuvacích pohybov a svalov a koordináciu prehĺtania rôzne tuhej a kusovej stravy.
Prvé príkrmy – ďalšie benefity
Dieťa sa takto nevedomky aktívne spolupodieľa na výbere pre neho vhodných potravín a prvé príkrmy ho zaujímajú. Pri širokej ponuke rôznych potravín si dokáže samo prirodzene vybrať takú potravinu, v ktorej sa nachádzajú látky, ktoré telo v danom čase potrebuje tzv. prirodzeným výberom.
Uvedomuje si a vie regulovať svoje potreby hladu a sýtosti. Pri konvenčnom kŕmení mixovanou stravou pomocou lyžičky maminou si dieťatko postupne prestáva vnímať a uvedomovať svoje skutočné potreby. Mnohokrát mu okolie neumožní regulovať si množstvo prijatého jedla (toto musíš spapať!) a často býva pri všetkej dobrej vôli prekrmované. Mamička mu jedlo doslova súka prvé príkrmy do úst v krátkom čase, takže ešte pred nástupom pocitu sýtosti, ktorý sa prirodzene dostavuje približne po 15-20 minútach od začiatku jedenia, zje matkou určenú veľkosť porcie bez poznania skutočnej potreby a tiež jej skutočnej veľkosti.
Prípadne sa stretávame v praxi aj s prístupom, keď matka pri jedle odpútava pozornosť dieťaťa od jedla, aby zjedlo ponúkané jedlo v dostatočnom množstve, často aj viac! Jedlo a samotné jedenie sa pri prirodzenom prikrmovaní nestáva dieťatku stresom a nutným zlom.
Riziká prirodzeného prikrmovania
Praktizovanie prirodzeného prikrmovania dieťaťa je vhodné a prirodzené pre všetky zdravé deti. Podobne sa stravovali deti našich predkov a tento prístup nám popri rozvoji zručností a spoločenských vzťahov umožnil počas niekoľkých tisícročí slušné prežívanie ako druhu.
V popísanej podobe tento prístup určite nie je paušálne vhodný pre deti s poruchami príjmu stravy, potravinovými alergiami, mentálne alebo fyzicky postihnuté. Hoci niektoré prvky by sa určite dali uplatniť aj u nich a pravdepodobne by mohli prispieť aj k zlepšeniu ich stavu. Je to však vysoko individuálna záležitosť závislá aj na prístupe a vzťahu toho, kto stravu pripravuje i kŕmeného dieťaťa…
Skutočným rizikom pre deti bývajú ich rodičia, ktorí zahltení vlastnými povinnosťami venujú svojmu dieťaťu nevyhnutné minimum pozornosti a snažia sa, aby ich čo najmenej zaťažovalo. Nerešpektovaním prirodzených potrieb detí, používaním výživových náhrad a skratiek, odkladaním a malou pozornosťou vytvárajú deťom základ budúcich problémov.
Dokrmovanie novorodenca môže byť pre mladé mamičky bez skúseností po pár mesiacoch dojčenia ďalšou nočnou morou. Prvé príkrmy dojčeného dieťatka sú témy, ktoré zaujímajú každú mamičku bez skúseností. Sadne si k internetu a hľadá recepty, tabuľky, knihy, pýta sa koľko,…
Vnímajte skutočné potreby svojho dieťatka a nájdete odpovede bez tabuliek a kníh. Pýtajte sa tých, ktoré majú skúsenosti s podobným prístupom. V praxi som sa stretla len s malým počtom detičiek, ktorým by uvedený prirodzený spôsob prikrmovania nevyhovoval.
Páči sa vám článok? „Like“ od vás poteší, bude ma motivovať k ďalšiemu písaniu.
A ak si myslíte, že tento článok môže niekomu pomôcť alebo zlepší niekomu náladu, zdieľajte ho, prosím! Vďaka 🙂
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.