Prirodzeným pokračovaním tehotenstva je po narodení dieťatka obdobie dojčenia. Nie je to len forma prijímania jedla, je to aj vytváranie a upevňovanie vzájomného vzťahu matky a dieťaťa. Toto pre niekoho veľmi intímne obdobie trvá rôzne dlho. Zväčša sú deti s vytvorenou pevnou vzťahovou väzbou dojčené podstatne dlhšie ako keď je dojčenie ponímané iba z výživového hľadiska. Ako prebieha u normálnych detí prirodzený prechod na tuhú stravu nazývaný aj zavádzanie príkrmov?
BLW je skratka anglického Baby led weaning, čo v doslovnom preklade znamená „dieťaťom vedené odstavenie“.
V anglicky hovoriacom svete to dostalo takéto pomenovanie. Vzhľadom na to, že cieľom nie je odstavenie dieťaťa od dojčenia, ale vytvorenie podmienok pre prirodzený prechod na pevnú stravu, u nás nazývame tento prístup skôr „prirodzené prikrmovanie“ alebo „prirodzený prechod na pevnú stravu“ než „prirodzené odstavenie“.
Tak ako sa v prvých mesiacoch po narodení má dieťatko prirodzene dojčiť na požiadanie (okrem stravy si sýti aj široké spektrum iných potrieb), približne vo veku 6 mesiacov – u niekoho skôr, u niekoho neskôr – je pripravené na ďalšiu životnú zmenu. Tou je spoznávanie nových chutí a konzistencií jedla, tzv. obdobie prvých príkrmov.
Ako z bežne používaného označenia – názvu vyplýva, príkrmom sa prikrmuje, pridáva sa k nezmenenej intenzite dojčenia, nenahrádza ju! Prikrmovanie má slúžiť ako doplnok, nie ako náhrada. „Prirodzené odstavenie“ vychádza z prirodzenej požiadavky dieťatka, že má byť stále rovnako dojčené na požiadanie ako predtým.
Zavádzanie príkrmov
Obdobie nazývané „zavádzanie príkrmov“ je v skutočnosti obdobím spoznávania potravín. Ako vytvoríme predpoklady na to, aby mohlo úspešne spoznávať okolie i potraviny a rozvíjalo sa?
Počas dňa, keď dieťatko prejaví záujem (zväčša vtedy, keď sa jedlo pripravuje alebo keď jedia aj ostatní členovia domácnosti), mu ponúkneme vopred nachystanú, na väčšie kúsky naporcovanú zeleninu (môže byť surová alebo jemne blanšírovaná) či ovocie, alebo dieťatko môže ochutnať priamo z taniera (zelenina, zemiak, polievka atď.).
Ochutnávanie z taniera rodičov je vhodné iba v prípade, že sa rodina stravuje racionálne a príprava i dochucovanie pokrmov je šetrné.
Nejde o samostatné kŕmenie dieťatka za účelom nasýtiť ho pripravenou dávkou jedla. Obdobie zavádzania príkrmov nie je na úkor dojčenia, nijako ho neobmedzuje, ani nemá znižovať jeho intenzitu. Je to jedno z vývojových období, kedy dieťatko spoznáva ďalšie z vecí, ktoré ho obklopujú. Spoznávanie prebieha aj formou ochutnávania.
Všetko, čo sa podarí, chytí do rúčky a dáva do úst (a nie je to iba jedlo, však? :)). Trénuje si tým aj koordináciu pohybov – jemnú motoriku ruky, neskôr prstov, ako aj orientáciu v triafaní do úst. Spoznáva veci tvrdé, mäkké, studené, teplé, drsné, hladké, rozpadavé, sypké, tekuté, husté atď. Súčasťou spoznávania vlastností vecí sú aj potraviny.
Ponúkané potraviny by mali byť v čo najprirodzenejšej forme. Majú prirodzene rôzne tvary, vôňu, chuť, niektoré sú mäkšie, iné zase tvrdé. Pri takomto ochutnávaní sa do tela dostávajú spočiatku malé množstvá potravín v neupravenej podobe a tak sa im vie organizmus lepšie prispôsobiť. Znižuje sa tým aj výskyt potravinových alergií v neskoršom veku.
Čo sa deje v organizme
Keď dieťatko zo začiatku iba akoby obcmúľavalo svoj ukoristený kúsok, dáva telu čas na spracovanie informácií o potravine. Následne sa začne vylučovať zmes tráviacich štiav pripravená organizmom tak, aby čo najefektívnejšie rozložila a spracovala prichádzajúcu potravu. Tým sa v mozgu vytvárajú a postupne „zapisujú programy“ pre spracovanie rôznych druhov potravín. Neprichádzajú tam skreslené alebo klamlivé informácie (umelé dochucovadlá, arómy a pod.).
To, čo oko vidí (jablko, paprika, uhorka, šalát, cuketa, slivka atď.), má svoj tvar, farbu, chuť, „hustotu“ (konzistenciu). Takto sa to „zapíše“ aj do pamäte. Ak sa s takým tvarom, farbou, vôňou a chuťou stretne organizmus znovu, v mozgu sa už len spustí ten správny „program“, začne sa vylučovať vhodný pomer tráviacich štiav a spustia sa optimálne tráviace procesy.
Také isté reakcie spustí mozog aj keď dieťatko uvidí hračku, ktorá je vernou kópiou napr. jablka. A taktiež keď ochutná niečo, čo má arómu a príchuť napr. jahôd. V prípade hračky to však nenaruší jeho tráviaci proces (môže sa začať dožadovať danej potraviny), ale v prípade aromatizovanej potraviny sa spustí nesprávny „program“. Telo je vlastne oklamané a aj následné spracovanie potraviny od prijatia až po vylúčenie z tela prebieha v chaose. Tento chaos zapríčiňujú nesprávne návyky pri prechode na pevnú stravu a priemyselne upravované potraviny.
Kontrola a kompetencie
Pri každom jedle je dôležité, aby sme na dieťatko dozerali, mali situáciu pod kontrolou.
Ak dieťa nie je nútené do jedla, ale jedlo má prenechané vo svojej „kompetencii“, bude robiť len to, čo je schopné zvládnuť v rámci svojho momentálneho vývojového štádia. Tak si postupne rozvíja a osvojuje rôzne praktiky, k čomu patrí aj rôzny stupeň spracovania jedál rôznej konzistencie. Postupne sa naučí, že paradajka je mäkká a stačí ju iba roztlačiť, kým mrkva je tvrdá a treba ju silnejšie rozhrýzť. Dáva to zmysel, však?
Postupné privykanie a samostatné spracovanie potravín vedie k väčšej istote pri konzumácii rôznorodých jedál. Takto sa dieťa naučí jesť aj šupky, či dokonca často obávané orechy a oriešky. Naučí sa správne a hlavne dostatočne prežúvať, čo chýba väčšine ľudí aj v dospelosti.
Stravovanie malých detí
Okrem toho, že dieťa má „jesť“ samostatne, nemáme ho do jedla nútiť, ponáhľať sa, súriť ho.
Prostredie pri jedle má byť pokojné a nenáhlivé. Nemá byť odvádzaná pozornosť od jedla rôznymi hračkami, čítaním, sledovaním rozprávky, ale ani vyhrážkami či sľubmi.
Dieťatko nesmieme ani strašiť či podceňovať alebo naopak preceňovať jeho schopnosti. V praxi rodičia, žiaľ, robia jedno i druhé…
Ak dieťa necháme jesť samostatne, bude si vedieť samo kontrolovať pocit sýtosti, ale aj hladu.
Keď ho totiž organizovane kŕmime, rozhodujeme za neho, čo bude jesť, koľko toho má zjesť, a aj kedy bude jesť. V neskoršom veku môže byť závislé na týchto inštrukciách (nebude si vedieť samo vyhodnotiť vlastné pocity a situáciu alebo si ju vyhodnotí nesprávne). Môže to byť jeden zo spúšťačov rôznych porúch príjmu stravy (nadmerného nekontrolovaného príjmu potravy alebo naopak až nepocitu hladu). Dieťatko má v prostredí, ktoré na neho vyvíja nátlak, ktoré nie je pokojné, vládne v ňom chaos a dezorganizácia s vysokou hladinou stresu a napätia, skôr sklon k duseniu sa. Prestane dôverovať aj samo sebe, svojim inštinktom a schopnostiam.
Zavádzanie príkrmov a stres
Obdobie spoznávania potravín nazývané ako zavádzanie príkrmov, baby led weaning, BLW či inak, nemá byť obdobím stresu ani na strane mamičky, ani na strane dieťatka. „Nenásilné“ jedenie je tiež príspevkom k rozvoju psychiky dieťatka, je jedným z mnohých kamienkov v mozaike budovania zdravej sebavedomej osobnosti.
O rizikách a benefitoch prirodzeného prikrmovania píšeme v nasledujúcej časti.