Sladký život 1

Čo je cukrovka?

Diabetes – cukrovka. Epidémia šíriaca sa v industrializovaných krajinách severnej Ameriky a Európy. Patrí k štyrom najrozšírenejším chorobám našej civilizácie, popri rakovine, srdcovo-cievnych ochoreniach a Alzheimerovej chorobe. Tiež sa zvykne označovať ako choroba z nadbytku. Jej výskyt narastá rýchlym tempom. Za posledných 40 rokov stúpol len na Slovensku až 4-násobne.

Prvé zmienky o cukrovke siahajú až do obdobia 1500 rokov pred našim letopočtom a našli sa v egyptských papyrusových zvitkoch.

Odborný názov diabetes mellitus je spojením gréckeho a latinského výrazu. Diabetes v gréčtine znamená „sifón“ alebo „priechodný“, čo vystihuje hlavné príznaky – veľký smäd spojený s častým močením. Neskoršie pridaný latinský názov mellitus znamená „sladký“ a súvisí so sladkou chuťou moča neliečeného diabetika spôsobenou vysokou hladinou glukózy v krvi.

Predpokladom života je príjem glukózy potravou, z ktorej telo získava energiu. Pomocou hormónu inzulínu sa dostáva glukóza z krvi do vnútra buniek. Pri cukrovke je buď absolútny alebo relatívny nedostatok inzulínu alebo je poškodený mechanizmus transportu glukózy do bunky.

Je „sladký“ život naozaj tak sladký? Prečo vlastne vadí vyššia hladina glukózy v krvi?

Glukóza, ktorú nedokáže telo využiť ostáva voľne unášaná v krvnom riečisku a mení sa na voľné radikály. Tie potom pôsobia toxicky na steny ciev (hlavne kapilár) a na nervové vlákna. Týmto mechanizmom dochádza k poškodeniu organizmu ešte pred diagnostikovaním samotného ochorenia, v tzv. prediabetickom období, ktoré trvá cca 10 rokov. Po následnej diagnostike závisí nástup komplikácií cukrovky od disciplíny a prístupu pacienta k celkovej liečbe, nielen farmakoterapii. Postupom rokov sa rozvíjajú retinopatia (slepota), nefropatia (zlyhávanie obličiek), neuropatia (znížená citlivosť nervových zakončení, hlavne na nohách) či nedokrvenie dolných končatín (gangréna, ktorá vedie až k amputácii).

Aké typy cukrovky poznáme?

Rozoznávame 3 typy cukrovky:

• Diabetes I. typu
• Diabetes II.typu
• Gestačná (tehotenská)

Diabetes I. typu je geneticky podmienený. Trpí ním cca 3-5% postihnutých. Radí sa k autoimunitným ochoreniam, kedy telo napáda vlastné bunky. Prejaví sa, keď je zničených cca 90% beta-buniek Langerhansových ostrovčekov pankreasu (tie tvoria 1% podžalúdkovej žľazy), ktoré inzulín produkujú. Prvé prejavy sa vyskytnú cca do 30 rokov. Habitus je skôr štíhlejší. Pacienti sú odkázaní na celoživotné užívanie inzulínu.

Naproti tomu diabetes II. typu (95% diabetikov) úzko súvisí so životným štýlom, radí sa medzi civilizačné metabolické ochorenia. Prejavuje sa viac u ľudí s nadváhou a po 40-tom roku života. Je to 100% voľnoradikálové ochorenie, za ktorého rozvoj si zodpovedáme samy. Má pomalší a menej radikálny nástup. Prvé prejavy sa začnú manifestovať, keď je zničených cca 50% beta-buniek pankreasu. Terapia závisí od množstva poškodených buniek a zahŕňa dietoterapiu, pohybovú terapiu, antidiabetickú farmakoterapiu, v nevyhnutných prípadoch, ak to zdravotný stav vyžaduje, aj podávanie inzulínu. Je kompenzovateľný trvalou zmenou stravovacích návykov, pravidelnou pohybovou aktivitou a redukciou nadváhy. Pri dobrom nastavení a dodržiavaní úprav je možnosť výraznej redukcie až úplneho vysadenia farmakoterapie.

Počas tehotenstva sa môže tiež objaviť cukrovka. Buď sa odhalí doposiaľ nezistená, ktorá pretrváva aj po pôrode a je potrebná trvalá liečba alebo pravá gestačná a tá po pôrode ustúpi bez potreby ďalšej terapie. U 40% takýchto žien sa podľa štatistiky rozvinie diabetes II. typu v priebehu 15 až 20 rokov.

Zaujímavosť: U diabetičiek závislých na podávaní inzulínu sa zistilo, že počas celého obdobia dojčenia je lepšia využiteľnosť glukózy telom a tým je aj znížená potrebná dávka podávaného inzulínu.

Zmierňovanie následkov cukrovky

Podporná terapia diabetu spočíva v dlhodobom vyváženom pomere stravovania, primeranej pohybovej aktivite a zvládaní stresu. U ľudí s nadváhou je dôležitá jej redukcia.

Aktívny pohyb pomáha zlepšiť celkovú látkovú výmenu, zvyšuje citlivosť na inzulín, pomáha udržovať primeranú telesnú hmotnosť, zabraňuje, aby sa s prediabetického stavu vyvinul diabetes II. typu. Každý deň treba zaradiť aspoň 30 minút menej náročného cvičenia.

Stresové situácie rýchlo rozladia krehkú rovnováhu pomeru prijímanej glukózy a potrebného inzulínu. Vhodné je vyhýbať sa stresovej záťaži. Zvládať vypätie pomáhajú rôzne relaxačné techniky, napr. jóga, tai-či, dychové cvičenia, meditácia.

Nevyhnutná je trvalá kontrola hmotnosti. Primeraná stála hmotnosť bez výkyvov pomáha telu účinnejšie využívať inzulín. Ľudia s nadváhou by sa mali snažiť dosiahnuť normálnu hmotnosť – BMI v rozmedzí 18.5 – 25.

Trvalá zmena jedálnička patrí k hlavným pilierom liečby cukrovkára akéhokoľvek typu. Vhodne zvolené potraviny, ich kvalita a úprava, ako aj množstvo dokážu znížiť dávky farmakoterapie a odďaľujú nežiadúce zdravotné komplikácie na neskoršie obdobie.

V ďalšej časti si povieme o tom, ako prechádzať alebo zmierňovať následky cukrovky zdravou a vyváženou stravou…