Jana Boleková Potočárová

Používanie cumlíka pre novorodencov sa stalo za posledné desaťročia väčšou samozrejmosťou ako používanie umelých náhrad materského mlieka. Cumlík pre bábätko predsa upokojuje, pomáha zaspať a hlavne… utlmí v prípade potreby jeho plač. To je však len okamžité krátkodobé riešenie.

Čo sa deje v skutočnosti?
Dieťatko svojim plačom komunikuje s okolím. Neplače bez príčiny. To si mnohé mamičky vôbec neuvedomujú a volia na pohľad jednoduché riešenie – upokojenie dieťatka cumlíkom. Bez zisťovania príčiny plaču a bez naplnenia jeho potrieb. Takýmto prístupom sa stáva cumlík neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti o dieťatko so širokým spektrom dôsledkov. Tie však nastupujú až s odstupom týždňov a mesiacov a to už mamičke ani nenapadne dať neskoršie prejavy do súvisu s používaním cumlíka.

V našej kultúre je používanie cumlíka pre deti dnes takmer štandardom. Jeho použitie odporúčajú dokonca aj pediatri – podobne bez uvedomenia si dôsledkov na rôznych úrovniach a v časovom slede.

Aké sú skúsenosti z praxe s prirodzeným odstavením detí? Pri oboch svojich deťoch som uplatňovala princípy prirodzeného prikrmovania, pretože som akosi spontánne vnímala, že toto bude prospešné pre ich prirodzený vývoj. Ani som netušila, že vo svete sa to nazýva BLW…
V tomto článku popisujem s odstupom času vlastné skúsenosti s prikrmovaním a súvislosti, ktoré som vypozorovala.

Prirodzené prikrmovanie
Staršia dcéra bola dojčená do 4 rokov. Do svojho asi jedného roka uprednostňovala dojčenie, hoci od 6 mesiacov už prirodzené príkrmy testovala, do dvoch rokov jedla popri tom iba prirodzenú surovú stravu.
Mladší syn bol dojčený do 3,5 roka (z toho prvé 2 roky som ho dojčila tandemovo, spolu s jeho sestrou). O tuhé jedlo začal javiť záujem tesne pred ukončeným šiestym mesiacom, rád ochutnával….

Približne do jedného roka deti prirodzene uprednostňujú z rôznych dôvodov dojčenie. Jedlo dospelých v podobe tuhej potravy majú skôr iba na spoznávanie sa so svetom, na ktorý iba nedávno prišli. Toto prvé jedlo im neslúži prioritne na nasýtenie, len na spoznávanie svojich možností, chutí a tvorov potravín, vôní,… Dieťa je sýtené materským mliekom, dojčenie ostáva nosným pilierom výživy a naďalej pokračuje na požiadanie. Často chcú byť dojčené dokonca aj po „najedení“, dokonca sa v tomto období môžu občas začať častejšie budiť v noci. Nie je to však prejav hladu.

Prirodzené prikrmovanie a jeho prínosy
Dieťatko sa učí rozoznávať širokú paletu chutí a vôní, vidí tiež mnohoraké tvary potravín a má možnosť odskúšať si ich prirodzenú rozdielnu konzistenciu. Pokojne ho môžete nechať aj namočiť si prst do polievky, aby si ho mohlo oblizovať. Koordinuje pri tom pohyb úchop ruky a trafenie sa do úst. Má možnosť spoznať skutočnú chuť potravín.

Prirodzeným pokračovaním tehotenstva je po narodení dieťatka obdobie dojčenia. Nie je to len forma prijímania jedla, je to aj vytváranie a upevňovanie vzájomného vzťahu matky a dieťaťa. Toto pre niekoho veľmi intímne obdobie trvá rôzne dlho. Zväčša sú deti s vytvorenou pevnou vzťahovou väzbou dojčené podstatne dlhšie ako keď je dojčenie ponímané iba z výživového hľadiska. Ako prebieha u normálnych detí prirodzený prechod na tuhú stravu nazývaný aj zavádzanie príkrmov?

Čo je to BLW (Baby Led Weaning)?
BLW je skratka anglického Baby led weaning, čo v doslovnom preklade znamená „dieťaťom vedené odstavenie“.
V anglicky hovoriacom svete to dostalo takéto pomenovanie. Vzhľadom na to, že cieľom nie je odstavenie dieťaťa od dojčenia, ale vytvorenie podmienok pre prirodzený prechod na pevnú stravu, u nás nazývame tento prístup skôr „prirodzené prikrmovanie“ alebo „prirodzený prechod na pevnú stravu“ než „prirodzené odstavenie“.