Cumeľ pre novorodenca – áno či nie?

Používanie cumlíka pre novorodencov sa stalo za posledné desaťročia väčšou samozrejmosťou ako používanie umelých náhrad materského mlieka. Cumlík pre bábätko predsa upokojuje, pomáha zaspať a hlavne… utlmí v prípade potreby jeho plač. To je však len okamžité krátkodobé riešenie.

Čo sa deje v skutočnosti?

Dieťatko svojim plačom komunikuje s okolím. Neplače bez príčiny. To si mnohé mamičky vôbec neuvedomujú a volia na pohľad jednoduché riešenie – upokojenie dieťatka cumlíkom. Bez zisťovania príčiny plaču a bez naplnenia jeho potrieb. Takýmto prístupom sa stáva cumlík neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti o dieťatko so širokým spektrom dôsledkov. Tie však nastupujú až s odstupom týždňov a mesiacov a to už mamičke ani nenapadne dať neskoršie prejavy do súvisu s používaním cumlíka.

V našej kultúre je používanie cumlíka pre deti dnes takmer štandardom. Jeho použitie odporúčajú dokonca aj pediatri – podobne bez uvedomenia si dôsledkov na rôznych úrovniach a v časovom slede.

Ako riešia mamičky potreby svojich detí?

Skúsenosti mamičiek, ktoré nepodľahli „dobre mieneným“ radám a trendom, ukazujú, že ak sa mamička naučí počas šestonedelia rozoznávať a napĺňať potreby dieťatka, nepotrebuje k tomu výdobytok dnešnej doby – cumlík(!). Tiež ukazujú, že problémy „cumlíkových detí“ sa takmer nevyskytujú pri „šatkovaní“ alebo inom type blízkeho nosenia. Takisto ich nepozorujú pri kontakte koža na kožu či spoločnom spaní mamičky a dieťatka, dojčení na požiadanie, rešpektovaní rytmov dieťatka (nevnucovanie svojich predstáv),…

Pri intenzívnom fyzickom kontakte dieťaťa s matkou (nosenie v šatke, manduke,… či na rukách) sú mnohé potreby dojčiat prirodzene uspokojované a deti nepotrebujú náhradu v podobe cumlíka. Upokojuje ich bezprostredný vnem tlkotu matkinho srdca, známa vôňa matkinho tela i priebežný sústavný pohyb, ktorý bol súčasťou ich okolia ešte počas života v brušku. Mamička sa s dieťatkom často rozpráva, udržuje s ním očný kontakt, hladká ho, “cvičí“ s jeho rúčkami, nôžkami, mení jeho polohu atď. Namiesto cumlíka ponúkne bábätku prsník, prípadne na upokojenie použije svoj prst, ktorý ho nechá chvíľu sať, dieťatko môže sať napr. aj rožtek plienky. Predovšetkým sa však dieťaťu venuje celou svojou bytosťou. Nekĺže po povrchu a za uspokojenie potrieb dieťatka nepovažuje len to, že ho nakŕmi a prebalí…
Rodičia by si mali uvedomiť, že cumlík je náhrada za niečo. Keď to „niečo“ dieťatko má, cumlík nepotrebuje.

Čo ukazujú štúdie a čo cumlík v praxi?

1) Predovšetkým málo známy fakt, že satie cumlíka zapája iné partie svalov ako satie na prsníku.
Bábätko je striedaním zmätené a nevie kedy ktorý spôsob satia použiť. Zhoršuje sa technika jeho prisatia a aj samotného satia na prsníku a tým aj množstvo materského mlieka, ktoré dieťatko vypije. Keďže tvorba mlieka závisí v podstatnej miere od kvality dojčenia, ako dôsledok sa nebadane znižuje aj tvorba materského mlieka. Výsledkom tohto procesu môže byť vyhlásenie – „mám málo mlieka“ alebo „stratila som materské mlieko!“ Paradoxne ako dôsledok používania cumlíka. Stáva sa, že dieťatko prestane aj dostatočne prospievať. A odtiaľ je už malý krôčik k podávaniu umelého mlieka.

2) Používanie cumlíka odďaľuje a postupne znižuje pobyt dieťatka na prsníku v priebehu dňa (vztiahnuté na 24h.).
Dieťatko okrem pitia a jedenia vyjadruje mimikou a plačom aj mnoho svojich iných potrieb a tie sa mamička postupne učí rozoznávať a uspokojovať. Ak dieťatko túži po láskyplnom objatí, má strach, cíti sa osamotené alebo ho niečo tlačí, bolí ho vriedok na zadku alebo na hlave, štípe pokožka či prežíva iný diskomfort a mamička mu len opakovane ponúka cumlík, postupne dieťatko prestane vysielať tieto signály, pretože jeho potreby zostali bez primeranej odozvy – neboli uspokojené. Dieťatko sa stáva z pohľadu dospelých „dobré“, už tak veľa „neotravuje“. V podstate rezignovalo. Prestáva sa pri pocitoch hladu pýtať na prsník, postupne dostáva stále menšie než potrebné množstvo materského mlieka. Približne medzi 2-4 mesiacom sa začína prejavovať u mamičky znížená tvorba MM, u dieťatka neprospievanie dovtedy prospievajúceho organizmu, nastupujú „štrajky“ – prehýbanie do luku, odtláčanie, odmietanie prsníka atď.

Výpoveď o dôsledkoch pri rozdielnom prístupe nám dáva nasledujúci graf.

…a je toho ešte viac

3) Satie cumlíka („naprázdno“) podporuje vylučovanie slín.
Sliny sa dostávajú do žalúdka dieťatka a na chvíľu ho oklamú zahnaním pocitu hladu. Na prsník sa pýta potom s oneskorením. Prečo je aj malé oneskorenie problém? Po narodení má žalúdok dieťatka veľkosť približne vlašského orecha. Tento objem dieťatko trávi 15-30 minút. Pre zdravý vývoj je potrebné jeho časté priebežne dosýtenie v malých množstvách, na začiatku častejšie ako po pár mesiacoch.
Pri oneskorovaní v konečnom dôsledku prijme dieťatko za deň takto menej materského mlieka, nepriberá a je na tom zdravotne horšie. Keďže tvorba materského mlieka závisí priamo úmerne aj od pitia/odsávania, samozrejme, začne sa ho mamičke postupne tvoriť menej.

4) Z dlhodobého hľadiska má používanie cumlíka i zvláštny vplyv na vznik a upevňovanie vzťahovej väzby s rodičmi.
Nahrádzaním rodičovskej náruče cumlíkom privykáme deti na materiálne a nie skutočné vzťahové hodnoty. V neskoršom veku si potom môžu spájať pocit lásky rodičov s nejakým materiálnym darom. Čiže ak majú potrebu pozornosti a chcú sa cítiť milované, vydupávajú si to chcením darčeka. Veď keď sa dieťatko ako nemluvňa dožadovalo pozornosti rodičov, lebo sa chcelo utvrdiť o pocite bezpečia v maminkinom náruči, dostalo náhradu za mamičku v podobe cumlíka. Takto si neskôr podmieneným vývojom spája lásku rodiča s hmotným obdarúnkom, nie s pohladením či pritúlením. Aký príklad dávame dieťatku počas vývoja, taký neskôr v živote používa.

Predčasne narodené deti

Pre predčasne narodené deti, tzv. predčasniatka viac ako pre iné deti platí, že najvhodnejšie prostredie pre ich vývin, resp. dokončovanie vývinu, je kontakt koža na kožu s mamičkou. Pri tomto kontakte sú schopné už cca od 27. gestačného týždňa dojčenia. Dovtedy bývajú kŕmené sondou priamo do žalúdka. Piť z fľaše sú schopné až od 34.týždňa. Tento spôsob kŕmenia ale nie je pre ne vôbec vhodný.
Ak má predčasniatko problémy so sacím reflexom, a preto nie je schopné piť z prsníka, treba zvoliť iný spôsob dočasného dokrmovania – cez cievku, pohárikom (cup-feeding), alebo špeciálnou lyžičkou. Tieto spôsoby – na rozdiel od fľaše – nenarúšajú prirodzenú koordináciu sacích pohybov.
Ostatné platí ako pri iných deťoch, teda lepšie je ponúknuť na satie prst ako nejakú náhradu. Ak je dieťatko v „Kangaroo care“ – tzv. klokankovaní, dostupnosť ani prsta, a ani prsníka nie sú problémom.

Prirodzený chod prírody versus reklama

Prirodzený chod prírody ukazuje, že mamička s dieťatkom sú počas jeho vývoja v neoddelenom kontakte 9 mesiacov… Keď sa dieťatko narodí predčasne alebo normálne, potom už nepotrebuje toto spojenie, nie je pre neho dôležité? Pre jeho čo najlepší vývin je predsa najvhodnejší pomalý prirodzený prechod do každodenného sveta! Množstvo technických zázrakov pri tomto prechode je žiadúce naozaj len vo výnimočných prípadoch.

Možno ste si všimli, ako pracuje reklama. Priamo v propagačnom slogane k novému špeciálnemu cumlíku pre predčasniatka hovorí, že sada je vyrobená na „privykanie dieťatka na bežný cumlík“(!) Vôbec nič sa v ňom nespomína o dojčení… Nespomína sa vôbec nič ani o tom, že by sada podporovala učenie predčasniatka satiu materského mlieka z prsníka(!)
Okrem bežných cumlíkov existujú aj iné „lákadlá“ pre rodičov – napríklad taký hudobný cumlík. Z PR článkov k týmto výrobkom však cítiť vytratenie sa úlohy mamičky kamsi do úzadia s tým, že za dobré satie hudobný cumlík odmení dieťatko melódiou. Myslíte, že bude z neho hudobný virtuóz?
Človek svojími „vynálezmi“ takto neustále potiera silu prírody, neoddeliteľné puto mamičky a dieťatka.

Ak nastanú problémy pri pôrode

Prirodzený kontakt s mamičkou a príroda sama vedia robiť zázraky. Len by jej to súčasný systém musel umožniť. Mnohé ošetrenia, vyšetrenia a dokonca aj pripojenie na dočasnú umelú ventiláciu pri komplikovaných pôrodoch sa môžu odohrávať aj na tele mamičky pri klokankovaní. Len treba chcieť…
V praxi to znamená, aby mamička vedela, čo môže požadovať od zdravotníckych pracovníkov a tí zasa hľadali spôsoby, ako jej bezprostrednú fyzickú blízkosť s dieťatkom zabezpečiť.

Mimochodom – pri „klokankovaní“ (Kangaroo care) je tiež vedeckým výskumom dokázané a overené, že dieťatko omnoho lepšie prospieva a napreduje vo vývoji ako keď je v inkubátore a špičkovo sa o neho stará profesionálne vyškolený personál s pomocou najnovšej techniky…

Páči sa vám článok? „Like“ od vás poteší, bude ma motivovať k ďalšiemu písaniu.
A ak si myslíte, že tento článok môže niekomu pomôcť alebo zlepší niekomu náladu, zdieľajte ho, prosím! Vďaka 🙂