|
Keď sa pozriem do minulosti, ani si vlastne nepamätám, že by môj život nebol niekedy pretkaný kontaktom s prírodou a so zemou. Rodičia prenajali záhradu blízko železničnej trate v Bratislave, keď som mala 4 roky a celé detstvo som trávila víkendy tam. K záhradným prácam som sa veľmi nemala, zato si dobre pamätám, že mojou úlohou bolo každoročne zo záhonov vyberať kamene. Časť letných prázdnin som zas trávila u mojej babky na dedine na Zemplíne. Veľká záhrada a rôzne domáce zvieratá. A obrovská pajta (šopa) so slamou či senom, kde sme sa so sestrou a sesternicami najradšej hrávali. Po daždi sme naháňali sliepky po zablatenom výbehu a v gumákoch brázdili jarky na ulici. Keď som mala 12 rokov, kvôli maminmu zdravotnému stavu rodičia kúpili drevenicu na Orave, v chladnejšom a vlhkejšom pásme, ako som bola dovtedy zvyknutá. Otec začal pestovať samozrejme aj tam. Pôda nikdy nevysychala, polievať nebolo treba. Cibuľa bola oveľa jemnejšia ako tá z bratislavskej záhrady. A bohatšia bola aj úroda mrkvy a petržlenu. Najradšej som tam behala po kopcoch a okolitých lesoch. Ich vôňa ma doslova fascinovala. Tam som aj začala so zberom liečivých bylín.
Pre pokračovanie článku alebo zanechanie komentára sa prosím prihláste.
Ak ešte nemáte konto, môžete sa bezplatne zaregistrovať.
Ďakujem 🙂