Môj príbeh

Skutočný zlom v mojom vnímaní zdravia neprišiel počas štúdia farmácie, ale až vtedy, keď som sa stala matkou. Narodenie detí a ich zdravotné ťažkosti v prvých mesiacoch života boli pre mňa prvým veľmi osobným stretnutím s limitmi klasickej medicíny a bežného prístupu k liečbe.

Počas prvého tehotenstva som sa začala viac zaujímať o výživu bábätiek a do rúk sa mi dostala knižka Dojčenie – základ zdravia na celý život. Prvýkrát som si uvedomila, že medzi stravou a zdravím existujú hlboké a často prehliadané súvislosti. Keď sa dcéra po narodení potýkala s pretrvávajúcim zahlienením nosíka, odpoveď bola jednoduchá – „je to normálne, len odsávajte“. Mne to však ako farmaceutke a zároveň matke nedávalo zmysel. Výlučne dojčené dieťa a napriek tomu problém.

Vtedy som si spomenula na to, čo som čítala. Zamyslela som sa nad vlastnou stravou, okamžite som vyradila mliečne výrobky a do týždňa sa hlieny úplne stratili. Bez liekov, bez zásahov, len pochopením súvislosti.

Podobná situácia sa zopakovala pri synovi. V prvých mesiacoch sa mu začali objavovať suché, šupinaté a postupne sa rozširujúce ložiská na pokožke. Rada bola opäť štandardná – premasťovať, a keď to nepomáhalo, návrh na antihistaminiká. U trojmesačného bábätka. To bol moment, kedy som vedela, že sa musím zastaviť a pozrieť sa na veci inak. Znovu som sa ponorila do štúdia, tentokrát som zo stravy striktne vyradila čokoládu. Do dvoch týždňov bola pokožka úplne čistá.

Tieto skúsenosti nás prirodzene priviedli k vegetariánskej strave. A práve tu sa začali diať najväčšie zmeny – nielen u detí, ale aj u mňa samej.

Od útleho detstva som trpela ťažkou chronickou zápchou. Bol to stav, s ktorým som sa naučila žiť, pretože „to tak proste je“. Po zmene stravy sa tento problém vytratil úplne. Rovnako postupne zmizli aj dlhoročné ťažkosti s kolenami, ktoré ma sprevádzali už od gymnázia – bolesť pri chôdzi po schodoch, pri kľaku, pri tanci, lyžovaní či jazdení na koni. Zrazu som o nich jednoducho nevedela.

Najväčšou výzvou bol však môj pankreas. Ťažký zápal v siedmich rokoch ma poznačil na celý život. Opakované záchvaty, prísne obmedzenia v strave, strach z pohybu, pretože telesná výchova často znamenala zhoršenie stavu. Ovocie s drobnými zrnkami, zelenina so šupkou, tuk – všetko bolo problémom. Po zmene stravy sa stav stabilizoval. Postupne som sa mohla vrátiť k pestrej strave bez obmedzení.

Súbežne s tým výrazne ustúpili aj opakované labiálne herpesy, ktoré ma trápili od detstva po ťažkom priebehu herpetickej gingivostomatitídy. Recidívy boli zriedkavejšie a prestali byť dominantnou súčasťou môjho života.

Tieto skúsenosti ma naučili vnímať telo inak. Bolesť pre mňa nie je nepriateľ, ktorého treba umlčať. Je to signál, že niečo nie je v poriadku. Výzva spomaliť, zamyslieť sa a niečo zmeniť.

Rokmi som sa naučila načúvať. Sebe, svojmu telu, svojim deťom – a postupne aj ľuďom, zvieratám a rastlinám okolo seba. Toto hlboké vnímanie prepájam s odborným farmaceutickým vzdelaním, ktoré cielene rozširujem o prírodné prístupy a holistický pohľad.

Princíp Desha – Kala – Patra pre mňa nie je teória. Je to každodenná prax. Uvedomujem si ho pri práci s klientmi, pri starostlivosti o deti, zvieratá aj v záhrade. Vždy záleží na tom, kde sa nachádzame, v akom čase a komu je daný prístup určený. To, čo pomôže jednému, nemusí byť vhodné pre druhého.

To, čo ma dnes poháňa, je stále silnejšie vedomie vzájomného prepojenia všetkého. Vidím ho v tele, v domácnosti, v prírode aj v medziľudských vzťahoch. A veľmi rada sa podelím o tieto súvislosti s ľuďmi, ktorí cítia, že sa chcú posunúť, len nemajú dostatok informácií alebo oporu pri hľadaní vlastnej cesty.