Stravovanie našich príbuzných

Od roku 1993 som venoval na základe obtiažnych zdravotných problémov pomerne veľa hodín svojho života hľadaniu pravdy o zdraví. Pátral som sa preto po súvislostiach s históriou vlastných predkov, s okolím, ktoré bezprostredne ovplyvnilo môj vývoj a tiež sa intenzívnejšie zaujímal o stravu.
Teoreticky a postupne i prakticky som preštudoval a zažil na sebe rôzne výživové smery – vegetariánstvo, vegánstvo, makrobiotiku, vitariánstvo, prirodzená strava,… Absolvoval očistné kúry vrátane pôstu na šťavách i opakované krátkodobé hladovky.
Zdravie sa mi síce výrazne zlepšilo, ale ani jeden stravovací smer ma dlhodobo neuspokojil. A tak som si povedal, že treba zmeniť prístup. Aká je prirodzená strava človeka?

Hľadanie príbuzných

Ako sa stravovali naši predkovia v prírode? Aká bola ich prirodzená strava?
Podľa poznatkov z biológie som videl ako našich najbližších príbuzných šimpanzy. Máme s nimi spoločných 99,4 % génov, teda sa mi javilo zmysluplné pozrieť sa bližšie na ich stravu, zdalo sa, že mi pomôžu pochopiť aj prirodzené stravovacie potreby ľudí…

Možno ste už počuli o významnej výskumníčke, priateľke a ochrankyni týchto našich zvieracích príbuzných – Jane Goodall. Strávila počas svojho výskumu 22 mesiacov ako člen tlupy šimpanzov s najnižším postavením v nej a mala možnosť bezprostredne spoznať ich život zblízka.
Okrem iného, vyvrátila dovtedajší názor, že šimpanzy sa stravujú čisto vegetariánsky. Jej knihy poskytujú mnohé informácie o živote šimpanzov, ale bolo ich treba vyhľadávať a detailne preskúmať, …a čítať tiež jej kritikov.

Zdravie ľudí sa zhoršuje?

Vieme, že priemerný vek v civilizovaných krajinách dosiahol za posledné storočie pomerne vysoké hodnoty, táto štatistika však nehovorí nič o počtoch ľudí, ktorí sa dožívajú vysokého veku v slušnom zdraví(!) Odhliadnuc od devastácie životného prostredia, politických i sociálnych zmien za posledných dvesto rokov, problémy zdravia ľudí i dosiahnutý vek nepochybne súvisia s rozvojom medicíny, ale aj s pozitívami a nedostatkami vo výžive…
Ľudia zabudli nielen na svoj prirodzený spôsob stravovania, ale aj v iných svojich prirodzenostiach podľahli najmä v priebehu 20. storočia manipulácii reklamou. Prirodzená strava – hoci len na prechodné obdobie 2-3 mesiacov – by mohla byť pre mnohých z nich veľkým zdravotným prínosom bez potreby liekov.

Strava šimpanzov?

Každý vie. Presnejšie, takmer každý si myslí, že vie, čo jedávajú opice.
Schválne, ako by ste zodpovedali túto otázku skôr než si prečítate nasledujúce riadky?

Potešilo ma, keď sa v roku 2005 objavila kniha americkej autorky Victorie Boutenko, ktorá išla v bádaní o skladbe a pôvode stravy predkov dôslednejšie a ďalej než ja.
V jej knihe Zelená pre život (Green for Life) som našiel pravdepodobné odpovede na otázky „Aká bola pôvodne strava človeka ako živočíšneho druhu?“ a „Ako by mala vyzerať ľudská strava?“. Pani Victoria si dala tú námahu a poskladala z detailov prác J. Goodall obraz o strave našich najbližších príbuzných – šimpanzov. V jej práci nájdeme aj odpoveď na otázku v nadpise odseku.

Tiež vám zišlo ako prvé na um, že šimpanzy sa živia banánmi, prípadne pomarančmi? Obaja sa mýlime. Dosť mýlime. Banánovníky aj pomarančovníky sú v lokalite, kde šimpanzy žijú, vo voľnej prírode pomerne zriedkavé a veru na plantážach si ich šimpanzy nepestujú, ani zo strednej Ameriky nedovážajú…

Hlavné potravinové skupiny šimpanzov tvorí rôzne iné (nebanánové) ovocie, kvety a to, čo by sme mohli nazvať „listová zelenina“. Spolu tvoria okolo 70-80 % ich potravy!
Je dosť prekvapivé, že do ich „zeleniny“ nepatrí koreňová zelenina (nepestujú mrkvu, petržlen, cviklu,… 🙂 ), nepatria tam ani zemiaky či nesladké ovocné druhy (paradajky, paprika, uhorky, tekvice,…), ktoré racionálne sa stravujúci ľudia jedávajú pomerne často. Šimpanzy konzumujú koreňovú zeleninu zriedka, v časoch sucha alebo hladu. Žiadne obilie či kukuricu… Jedia listy!

Aká zloženie má prirodzená strava šimpanzov?

Podľa knihy Victorie Boutenko je podiel listov skonzumovaných šimpanzami vo vzťahu k ostatným zložkám ich potravy 25-50 % v závislosti od sezóny. Počas kvitnutia stromov šimpanzy konzumujú kvety tvoriace takmer 10 % ich potravy. Dužina a kôra tvoria 2-7 % ich potravy. Nejedia veľa orechov, skôr rôzne semienka (asi 5 %). V geografických podmienkach, kde žijú, jedia tiež občas hmyz (napr. mravce) a dokonca aj malé živočíchy (zvlášť vraj v novembri).
Pri pátraní po strave našich príbuzných sa mi však podarilo zistiť z prác p. Godall aj to, čo v jej knihe nenájdete. Šimpanzy v tlupách lovievajú aj zver, dokonca v lokalite jej výskumu i nižšie opice – guerézy… V záujme propagácie svojich produktov, ktorými sú smoothies, to Boutenko taktne zamlčala.

V strave šimpanzov pochopiteľne nenájdeme maslo, olej, bravčovú masť, jogurty, syry, salámy, sójové produkty, tofu a pod.

porovnanie zloženia rôznych stravovacích spôsobov – vitariáni (raw-food), bežná populácia a šimpanzy

Porovnanie so stravou človeka

Victoria Boutenko vytvorila na názorné porovnanie grafy znázorňujúce stravu vitariánov, štandardnú západnú stravu  a stravu šimpanzov. Z nich vyplýva, že najvýznamnejšie sa odlišuje strava súčasného človeka od našich prirodzene žijúcich príbuzných práve v príjme listovej zeleniny.

Vitariánstvo? Hoci vitariánstvo nazývame idealistickou stravovacou filozofiou, predstavuje skutočnú revolúciu v porovnaní so štandardnou stravou a prináša takmer okamžité zlepšenie zdravia (po prejdení na surovú stravu), dlhodobo však neuspokojuje každého.
Vitariáni konzumujú spravidla oveľa viac listovej zeleniny ako ľudia na tradičnej strave, teda sa stravujú podobne ako naši príbuzní v prírode. Podľa dostupných informácií však pocitovo a vitálne uspokojuje tento spôsob stravovania dlhodobo len okolo 30 % tých, ktorí sa na túto cestu dali.

Je to pravdepodobne ovplyvnené rôznymi genofondami ľudí i rôznymi podmienkami a možnosťami – inak sa dá žiť vitariánsky v teplej slnečnej Kalifornii s plnými regálmi čerstvého ovocia a inak v chladnom Švédsku. Iné živiny potrebuje telo človeka vo výskume či škole (dominuje práca mozgu) a iné pri každodennej práci napr. v lese (práca svalov)… A nezanedbateľný vplyv majú iste aj stravovacie návyky z detstva. Plus ďalšie faktory.

Zaujímavé detaily stravovacieho modelu šimpanzov

Šimpanzy bežne vstávajú s prvými rannými lúčmi. Každé ráno sa po opustení pelechov niekoľko minút vzájomne čistia a potom sa vydajú za hľadaním potravy. Ako každý prírodný tvor, musia pomerne veľa „pracovať“, aby sa dostali k potrave. Ráno najčastejšie jedávajú ovocie a trochu listov, čo im zaberie takmer 4 hodiny. Po 1-2 hodinovej prestávke sa vrátia opäť k jedeniu a konzumujú najmä listy až do 15 alebo 16 hodiny. Následne sa očistia a pripravia svoje peliešky na spánok.

Jednoduchá matematika ukazuje, že pri tejto potrave denne strávia 8-10 hodín jedením!
Šimpanzy nikdy nejedia neskoro popoludní alebo večer.

Ak nechcete stráviť život hľadaním optimálnej stravy vychádzajúc z našej podobnosti s opicami, postačí informácia, že šimpanzy jedia veľké množstvá ovocia a listov. Ja som preto zaradil častejšie ako predtým do jedálnička listovú zeleninu, a pár divých chuťoviek spomínaných vyššie. Skúste…

Čo z toho môže byť inšpiráciou pre človeka?

Z tohoto prieskumu o stravovaní našich príbuzných som si odniesol predovšetkým vylepšenie jedálnička občasným zaradením tzv. smoothies – koktejlov pozostávajúcich z jemne mixovaného listov a trochy ovocia (listy bez ovocia nie sú veľmi chutné). Občasným preto, že pri dlhodobej každodennej konzumácii môžu spôsobiť človeku ťažkosti (pri mixovaní sa do nich dostáva pomerne veľa vzduchu, čo spôsobuje problémy s trávením). Vyskúšal som na sebe, po 2 mesiacoch každodennej konzumácie sa objavili tlmené bolesti v oblasti brucha. Ultrazvukové vyšetrenie ukázalo viaceré vzduchové bubliny v záhyboch čreva.
Túto skutočnosť v jednom zo svojich videí potvrdil experimentom so smoothies aj dr. Bukovský.
O prínosoch i mínusoch smoothies možno napíšem v inom článku.

Ďalším prínosom môjho prieskumu medzi našimi príbuznými bolo zaradenie viacerých „burín“ do jedálnička. Mal som ich okrem zelených šalátov už v strave aj predtým, ale v rámci „zelenšej“ zostavy pribudli príležitostne okrem jarnej púpavy a mladej žihľavy (prvé 3-4 domy) aj niektoré druhy mrlíka, skusmo ďatelina, mladá pšenica či jačmeň. Mimochodom – viete, že aj rukola je vlastne burina?
A vychádzajúc z prác Ann Wigmore stojí za zváženie i obohatenie stravy o mladé asi 20 cm vysoké výhonky slnečnice…

Všimnime si to najprehliadnutejšie – šimpanzy nekupujú v hypermarketoch s neraz pochybnou kvalitou potravín 🙂

Páči sa vám článok? „Like“ od vás nás poteší a bude motivovať k ďalšiemu písaniu.
A ak si myslíte, že tento článok môže niekomu pomôcť alebo zlepší niekomu náladu, zdieľajte ho, prosím! Vďaka.